Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).

Orgány Sociálnej poisťovne:

1. Rada riaditeľov:
a. je štatutárny orgán
b. riadi SP
c. zabezpečuje plnenie úloh zákona 461/2003 a z osobitných predpisov
d. zodpovedá za plnenie týchto úloh vláde
e. prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených DR a orgánmi dozoru štátu,
f. schvaľuje výročnú správu o činnosti SR a predkladá ju DR,
g. prerokúva správy o hospodárení SP
h. prerokúva návrh rozpočtu SP, stanovisko DR a návrh predkladá vláde na schválenie
i. prerokúva návrh účtovnej závierky SP, stanovisko DR a návrh predkladá na schválenie národnej rade
j. schvaľuje rokovací poriadok rady riaditeľov,
k. schvaľuje štatút SP,
l. schvaľuje organizačný poriadok, pracovný poriadok, platový poriadok, kontrolný poriadok, pravidlá financovania a hospodárenia a iné vnútorné predpisy SP,
m. schvaľuje návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky
n. vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov Ústredia SP v jej priamej riadiacej pôsobnosti a riaditeľov pobočiek SP.

Dohľad nad verejným zdrav poist:

Ich činnosť sa riadi ustanoveniami ObchZ, pretože sú akciové spoločnosti okrem pravidiel vymedzených 581/2004. Štát má stále možnosť vykonávať zdravotné poistenie prostredníctvom nim založenej zdravotnej poistovne, v ktorej bude jediným 100% akcionárom.
1. dohľad nad zdrav poist a verejným zdravotným poistením
2. dohľad nad poskytovním zdrav star

22. Organizácia sociálneho poistenia
Výkon sociálneho poistenia
Sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa (SP). Nemocenské poistenie môže vykonávať aj iná PO. SP je verejnoprávna inštitúcia, PO so sídlom v Bratislave.
SP pri výkone sociálneho poistenia je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie.

Čakacie doby

Zdrav poist vytvára zoznam čakateľov na poskytnutie zdrav starost, ak nie je schopná uhrádzať zdrav star v čase splatnosti dohodnutého s poskytovateľmi. Zároveň zdrav pois vytvára
Zdravotná poisťovňa môže:
Q. uzatvárať zmluvy o individuálnom zdravotnom poistení na základe zákona o poisťovníctve,
R. na základe žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, v odôvodnených prípadoch individuálne obstarať pre poistenca uvedeného v žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
a. u výrobcu liekov lieky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky,
b. u výrobcu zdravotníckych pomôcok zdravotnícke pomôcky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva;
S. môže poskytovať nemocenské poistenie

Zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov.

Verejná minimálna sieť poskytovateľov

Verejná minimálna sieť poskytovateľov je usporiadanie najmenšieho možného počtu verejne dostupných poskytovateľov na území príslušného samosprávneho kraja alebo na území príslušného okresu v takom počte a zložení, aby sa zabezpečila efektívne dostupná, plynulá, sústavná a odborná zdravotná starostlivosť s prihliadnutím na
a) počet obyvateľov príslušného územia vrátane možnej odchýlky vo vzťahu ku geografickým a demografickým podmienkam príslušného územia,
b) chorobnosť a úmrtnosť obyvateľov príslušného územia,
c) migráciu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti,
d) bezpečnosť štátu.
Minimálnu sieť podľa odseku 1 ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.
Verejnú sieť poskytovateľov tvoria verejne dostupní poskytovatelia, ktorí majú aspoň s jednou zdravotnou poisťovňou uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Ak je verejná sieť na príslušnom území menšia ako minimálna sieť, príslušný samosprávny kraj a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky oznámia do 90 dní od zistenia tejto skutočnosti zdravotnej poisťovni poskytovateľov na príslušnom území najmenej v rozsahu potrebnom na doplnenie minimálnej siete.

Zdravotné poisťovne

(1) Zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky založená na účely verejného zdravotného poistenia, ktorá vykonáva verejné zdravotné poistenie na základe povolenia.
(2) Zdravotná poisťovňa:
a) prijíma a potvrdzuje prihlášky na verejné zdravotné poistenie a vydáva preukazy poistencov verejného zdravotného poistenia
b) prijíma poistné na verejné zdravotné poistenie, prerozdeľuje poistné a uplatňuje na úrade nárok na poistné, nárok na úrok z omeškania, nárok na nedoplatok z ročného zúčtovania poistného,
c) uplatňuje na úrade nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
d) poskytuje iným zdravotným poisťovniam a poistencom informácie
e) vykonáva poradenskú činnosť pre poistencov a platiteľov poistného,
f) uzatvára zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
g) uhrádza poskytovateľom zdravotnej starostlivosti úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť,
h) zaraďuje poistencov na dispenzarizáciu na základe návrhu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a vedie zoznam takýchto poistencov; návrh na dispenzarizáciu, ktorý vyhotovuje lekár špecialista, obsahuje aj dĺžku dispenzarizácie,
i) vykonáva kontrolnú činnosť,
j) vykonáva analýzu predpisovania liekov vždy do 60 dní po skončení štvrťroka,
k) vymáha pohľadávky na poistnom a pohľadávky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť na základe právoplatného rozhodnutia úradu,
m) preplaca osobam sumy zaplatené u poskytovateľa zdrav star ak s nim nema zmluvu do vysky aku by uhradila poskytovateľovi s ktorým zmluvu má

20. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov /charakteristika/

Má osem častí:
a. časť 1. upravuje základné pojmy a jednotlivé dávky
b. časť 2. upravuje výkon a organizáciu sociálneho poistenia
c. časť 3. upravuje konanie vo veciach sociálneho poistenia
d. časť 4. upravuje PaP, zodpovednosť, pokuty a penále v sociálnom poistení a v starobnom dôchodkovom poistení
e. časť 5. upravuje kontrolnú činnosť Sociálnej poisťovne
f. časť 6. upravuje Dozor nad vykonávaním sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia
g. časť 7. prechodné ustanovenia
h. časť 8. záverečné ustanovnia
Zákon:
I. vymedzuje sociálne poistenie,
J. upravuje rozsah sociálneho poistenia,
K. právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia,
L. organizáciu sociálneho poistenia,
M. financovanie sociálneho poistenia,
N. dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia = ochrana poistencov a ďalších účastníkov PV privykonávanísoc poist
O. konanie vo veciach sociálneho poistenia, ide o osobitné konanie
P. upravuje výber, registráciu a postúpenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. (príspevky sa platia na účet Soc poistovne a tá prevedie polovicu sumy na účet v poistencom určenom dôchodnkovom fonde alebo na účet, ktorý určila Soc poistovna ak nemá zmluvu u dôchodkovom starobnom sporení)

V zákone nebola uplatnená zásada univerzality

V zákone nebola uplatnená zásada univerzality, teda zákon sa nevzťahuje na celý okruh aktívne činných osôb, zákon vymedzuje okruh subjektov, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje.
Zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov, príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených (je to osobitná skupina subjektov silových rezortov) ak zákon neustanovuje inak. Je to upravené v zákone 328/2002 o soc zabezpečení vojakov a policajtov.

21. Organizácia zdravotného poistenia
Upravené v zákone 581/2004 o zdravotníckych poisťovniach, dohlade nad zdravotnou starostlivosťou, vymedzuje zdravotné poisťovne oprávnené vykonávať verejné zdravotné poistenie (činnosť, organizácia, riadenie a hospodárenie) a dohľad nad verejným zdravotným poistením, transformáciu zdravotných poisťovní, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov (ďalej len doterajšia zdravotná poisťovňa ) na akciové spoločnosti.

Neodkladná zdravotná strarostlivosť

Neodkladná zdravotná strarostlivosť = zdravotná starostlivosť poskytovaná pri náhlej zmene zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje život, bez poskytnutia pomoci vážne ohrozuje zdravie, spôsobuje náhlu a neznesiteľnú bolesť, zmeny správania a konania, ktoré ohrozuje osobu a okolie. Patrí sem aj pôrod, preprava do nemocnice, medzi nemocnicami, preprava darcu orgánov (vykonáva to záchranná služba). To že ide o neodkladnú starostlivosť potvrdzuje poisťovňa. Nemocnica ju poskytuje bez ohľadu na to či je osoba solventná alebo nie alebo či je má alebo nemá zmluvu so zdrav poist.
Úhrada zdravotnej starostlivosti v cudzine, poisťovňa uhrádza do výšky nákladov na Slovensku, ak medz zmluva neustanovuje inak (podľa nariadenia Rady) alebo zdrav poist môže uhradiť zdrav starost podľa kritérií vopred určených a zverejnených zdrav poitov na úradnej tabuli, verejnom prítupnom mieste, internetovej stránke.
Právo na informovaný súhlas = právo poistenca požiadať poisťovňu o zaslanie úplného výpisu z karty poistenca.
Služby súvisiace so zdrav starost:
a. ubytovanie a stravovanie počas ústavnej starostlivosti
b. spracovávanie údajov na účely zdrav poist
c. doprava – neakútna preprava
d. pobyt sprievodcu v ústavnej starostlivosti
e. vypracovanie lekárskeho posudku
f. výpis so zdrav dokumentácie

Ročné zúčtovanie poistného

Je potrebné ho podať za predchádzajúci kalendárny rok v lehote na podanie daňového prizanania.
Pre zamestanca platí:
A. Zamestnávateľ (Zľ),
B. Posledný Zľ, ak o zúčtovanie požiada do 15. februára a Zc predloží doklady o zaplatenom poistom (čo nemusí ak bol len u toho jedného Zľ),
C. Pri viacerých zamestnávateľov môže požiadať Zc ktoréhokolvek Zľ,
D. Ak nepožiada, požiada neskoro alebo Zľ už neexistuje podáva sám,
E. Ak je zamestnanec aj SZČO podáva ročné zúčtovanie sám

Ak poistenec zomrie, podáva povinne dedič, alebo jeden z dedičov, alebo určí dediča ktorý podáva poisťovňa. Termín je do 3 mesiacov od úmrtia.
Právny nástupca platiteľa poistného (zamestnávateľ) je povinný podať ročné zúčtovanie poistného do 3 mesiacov od zrušenia bez likvidácie.
Ak platiteľ poistného zrušuje prevádzkareň na území SR podáva ročné zúčtovanie do mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom došlo k zrušení.
Poisťovňa robí zúčtovanie platené šátom a podáva ho ministerstvu zdravotníctva.
Ak je súčet preddavkov menší ako ročné zúčtovanie má platiteľ nedoplatok. Ak je súčet preddavkov väčší ako ročné zúčtovanie má platiteľ preplatok.
Platba nedoplatku je do 30. júna alebo 30. septembra pri prelžení lehoty napodanie daňového priznania. To isté platí aj pre uhradenie preplatku poisťovňou o čo musí písomne požiadať platiteľ poistného.

Oznamovacia povinnosť

Poistenec je povinný hlásiť zmeny príslušnej poisťovni do 8 dni. SZČO oznamuje do 8 dní svoj základ dane z príjmov do 8 dní od podania daňového priznania. Úmrtie oznamuje matričný úrad.
Zdravotná starostlivosť má tri hlavné ciele:
1. predĺženie života,
2. zvýšenie kvality života,
3. zdravý vývoj budúčich generácií.
Zdrav starost je:
A. diagnostika
B. liečba
C. prevencia
i. primárna
ii. sekundárna
iii. terciárna
D. dispenzarizácia
E. biomedicínsky výskum
F. ošetrovateľstvo
G. pôrodná asistencia
Formy poskytovania zdrav starosti:
1. ambulantná starostl (aj domáca ošetrovateľská starostlivosť, stacionárna starostlivosť)
a. všeobecná star (všeobecný lekár a pediater)
b. špecializovaná star
2. ústavná starostl
3. lekárenská starostl
Rozsah zdrav starostl
1. preventívne prehliadky
2. neodkladná starostlivosť
3. zdravotný výkon

(4) Pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život

(4) Pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ku ktorému dôjde v cudzine, má poistenec právo na úhradu neodkladnej starostlivosti do výšky jej úhrady na území Slovenskej republiky, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
(5) Zdravotná poisťovňa môže uhradiť poistencovi náklady na zdravotnú starostlivosť poskytnutú v cudzine, ak poskytnutie tejto zdravotnej starostlivosti spĺňa kritériá vopred určené a zverejnené zdravotnou poisťovňou na jej úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste a na jej internetovej stránke.
Preddavok na poistné
Platí sa v každom kalendárnom mesiaci. Percentá sú rovnaké ako pri sadzbe poistného (otázka 17). Za zamestnanca odvádza preddavok zamestnávateľ. Ak je niekto zamestnanec aj SZČO preddavok za SZČO si odvádza sám. Za štát odvádza preddavok Ministerstvo zdravotníctva. Výpočet preddavku:
A. zamestnanec = z príjmu dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci, najmenej z minimálnej mzdy a najviac z 3 násobku priemernej mesačnej mzdy
B. SZČO = 1/12 poistného určeného sadzbou poistného (14% z VZ) z polovice základu dane z príjmu FO za kalendárny rok, ktorý
a. Dva roky predchádza rozhodujúcemu odbobiu pre platenie od 1.1. do 30. 6.
b. Jeden rok predchádza RO pre platenie preddavkov od 1.7. do 31.12.
c. Najmenej z minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a najviac z 3 násobku priemernej mesačnej mzdy.
d. Ak nevykonával činnosť v období z ktorého sa určuje výška preddavku tak si jeho výšku určí sama.

C. Zamestnávateľ

C. Zamestnávateľ = z úrhnu miezd dostiahnutých v príslušnom kalendárnom mesiaci, najmenej z minimálnej mzdy a najviac z 3 násobku priemernej mesačnej mzdy za každého zamestnanca.
D. Štát = 1/12 poistného určeného sadzbou poistného (4%) z VZ (12 násobok priemernej mesiačnej mesačnej mzdy.
E. Ak je SZČO súčasne zamestnancom odvádza preddavok najviac z trojnásobku priemernej mesačnej mzdyy
F. Preddavok sa neodvádza ak jeho výška nie je viac ako 100 Sk.
Splatnosť preddavku
A. Pre zamestnancov a zamestnávateľov:
a. deň určený na výplatu príjmov za príslušný kalendárny mesiac
b. ak je určených viac dní tak posledný deň určený na výplatu príjmov za prísl kal mes
c. ak deň nie je určený tak posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí preddavok na poistné

B. Pre SZČO do 8 dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Po dohode s poisťovňou môžu zaplatiť preddavok aj vopred.
C. Ministerstvo zdravotníctva (štát) do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca na základe údajov o počte poistencov oznámenách zdrav poistovňou.
D. Všetky tieto lehoty sú procesnými lehotami.

Zánik verejného zdravotného poistenia:

A. smrť
B. vyhlásenie za mŕtveho
C. FO s trvalým pobytom na území SR aj dňom:
a. zánik trvalého pobytu
b. vznik ZP na území štátu v ktorom má sídlo zamestnávateľ
c. vznik ZP v cudzine
D. FO bez trvalého pobytu na území SR zánikom skutočností, ktoré spôsobili vznik ZP (koniec azylu, zánik oprávnenia na vykonávanie SZČO, skončenie štúdia....)
Prihláška
Podáva sa v ktorejkoľvek zdrav poisťovni (ale len do jednej) písomne do 8 dní odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia. Príslušná zdravotná poisťovňa potvrdzuje prihlášku a tým vzniká právny vzťah medzi poistencom a zdravotnou poisťovňou. Príslušná zdravotná poisťovňa pre dieťa je poisťovna matky ak nie je tak s najväčším počtom poistencov (príslušnosť poisťovne zo zákona). Túto poisťovňu je možné zmeniť podaním prihlášky ale len v zákonnej lehote. Za maloletého podáva do 60 dní zákonný zástupca, alebo FO, PO ak bol zverený do výchovy, alebo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, zariadenie sociálnych služieb. ZP oznamuje potvrdenie prihlášky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. ZP je povinná doručiť preukaz poistenca do 7 dní od potvrdenia prihlášky.
Ak je prihláška podaná v lehote, zdrav poisťovňa sa stáva príslušnou odo dňa skutočnosti zakladajúcej vznik zdrav poistenia. Ak nepodal v lehote, tak potvrdením prihlášky.

Zmena poisťovne

Poistenec môže zmeniť zdrav poisťovňu k 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka ak podá prihlášku v inej zdrav poisťovni do 30. 9.. Ak neskôr, zmena nastáva až na ďalší celý rok a považuje sa to za prihlášku podanä 1.1.. Do 8 dní je povinný vrátiť starý preukaz poistenca.
Úhrada zdravotnej starostlivosti
(1) Poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti. Rozsah je stanovený zákonom 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti.
(2) Poistenec, ktorý nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku, nedoplatok za poistné alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky ani na výzvu príslušnej zdravotnej poisťovne, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti; to neplatí, ak poistenec je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné zamestnávateľ. Neodkladnú starostlivosť uhrádza príslušná zdravotná poisťovňa. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa poistenca.
(3) Poistenec, ktorý nepodal prihlášku alebo ktorý podal prihlášku vo viac ako jednej zdravotnej poisťovni, má právo len na úhradu neodkladnej starostlivosti, ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov.

Vznik verejného zdravotného poistenia

Vznik verejného zdravotného poistenia sa viažena taxatívne ustanovené právne skutočnosti:
A. narodením ak ide o FO s trvalým pobytom na území SR
B. u FO s trvalým pobytom na území SR vzniká aj dňom:
a. zánik ZP na území štátu v ktorom mal sídlo zamestnávateľ
b. zánik ZP počas pobytu v cudzine (služobne vyslaný ústredným orgánom štátnej správy na viac ako 6 mesiacov)
c. zánik ZP v cudzine (osoba sa zdržiavala v cudzine viac ako 6 mesiacov)
d. právoplatnosť rozhodnutia o zrušení vyhlásenia za mŕtveho
C. u FO, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt:
a. nástup u zamestnávateľa so sídlom v SR
b. vznik oprávnenia na vykonávanie SZČO
c. udelenie azylu
d. začiatok školského roka ak medz zmluva neustanovuje inak
e. umiestnenie v zariadení sociálnych služieb
f. vydanie rozhodnutia o zaistení
g. prevzatie do väzby alebo dňom nástupu do výkonu trestu odňatia slobody
Dňom vzniku verejného zdravotného poistenia vzniká aj povinnosť platiť poistné. Platí sa preddavkami na poistné a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní.

18. Pracovnoprávne vzťahy /pracovná zmluva, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru/ a poisťovací systém

toto je o zamestnancovi, a dohodári = za nich platí len zamestnávateľ úrazové poistnenie, je to v otázke o zamestnancovi a zamestnávateľovi.

19. Zákon NR SR č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení /charakteristika/.
Tento zákon ustanovuje zdravotné poistenie, právne vzťahy vznikajúce na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie.
Druhy ZP:
a) verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených zákonom, zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom Zákonom o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe VZP a o úhradách za služby súvise s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Vzťahuje sa na taxatívne vymedzený okruh osôb určených osobným rozsahou VZP.
b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v poistnej zmluve uzatvorenej podľa Občianskeho zákonníka. Je to dobrovoľné poistenie. Poistenec má právo na úhradu ZS určenej v zmluve. IZP môžu poisťovne vykonávať na základe zákona 95/2002 o poisťovníctve.

Do VZ sa nezapočítava

d) odstupné,
e) odchodné,
f) cestovné náhrady,
g) náhrada za pracovnú pohotovosť, za služobnú pohotovosť, za pohotovosť, príplatok za pohotovosť,
h) príspevky zo sociálneho fondu,
i) príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely,
j) odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv,
k) odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách,
l) odmeny pri odchode do starobného dôchodku,
m) plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
n) náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
VZ SZČO je polovica základu dane z príjmu fyzických osôb dosiahnutého v rozhodujúcom období v súvislosti so samostatnou zárobkovou činnosťou.
VZ poistenca (nie je zamestnancom ani SZČO a v rozhodujúcom období má príjem zo závislej činnosti vyšší ako úhrn minimálnych miezd za každý mesiac rozhodujúceho obdobia) je príjem zo závislej činnosti dosiahnutý v rozhodujúcom období.
VZ poistenca, u ktorého dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu platiteľov poistného (ako zamestnanec a ako SZČO), je úhrn vymeriavacích základov z každej jednotlivej činnosti.

VZ zamestnávateľa

VZ zamestnávateľa je úhrn VZ jeho zamestnancov dosiahnutých v rozhodujúcom období. Ak mal zamestnanec v rozhodujúcom období postupne alebo súbežne viac platiteľov poistného, do vymeriavacieho základu každého jeho zamestnávateľa v rozhodujúcom období sa započíta pomerná časť vymeriavacieho základu poistenca. Pomerná časť sa určí ako súčin VZ poistenca (úhrn VZ v rámci minima a maxima) a podielu VZ platiteľa poistného neupraveného podľa minima a maxima k vymeriavaciemu základu poistenca neupravenému podľa minim a maxima.
VZ štátu je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobia.
VZ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné.
Sociálne zabezpečenie
Zamestnanec = otázka č 11
Zamestnávateľ = otázka č 13
SZČO = otázka č 14
Štát a Sociálna poisťovna = otázka č 31

Vymeriavací základ

VZ zamestnanca je jeho príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorým je, ak ďalej nie je ustanovené inak,
a) príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb
b) príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, lebo tak ustanovujú osobitné predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia
c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, za sviatok, pri prekážkach v práci, náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru,
VZ zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí, zamestnanca, ktorý vykonáva verejnú službu v zahraničí, a zahraničného spravodajcu SRO a STV je zúčtovaný plat v slovenských korunách pred jeho rozdelením na slovenskú menu a cudziu menu;
Vymeriavací základ pre:
a) spoločníka SRO, komanditistu komanditnej spoločnosti a člena družstva je príjem, ktorý podlieha dani z príjmov;
b) doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia je štipendium
c) pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti je odmena pestúna za výkon pestúnskej starostlivosti
d) FO vo výkone väzby a fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce je pracovná odmena týchto FO.

17. Základné atribúty platenia poistného na zdravotné poistenie a sociálne poistenie /výška, vymeriavací základ, rozhodujúce obdobie/

Zdravotné poistenie
Sadzba poistného je pre
a) zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu; ak je zamestnanec osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 2 % z VZ,
b) SZČO 14 % z VZ; ak je SZČO osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 % z VZ,
c) zamestnávateľa 10 % z VZ; ak zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je za tieto osoby 5 % z VZ,
d) poistenca (nie je zamestnancom ani SZČO a v rozhodujúcom období má príjem zo závislej činnosti vyšší ako úhrn minimálnych miezd za každý mesiac rozhodujúceho obdobia) 14 % z VZ; ak je tento poistenec osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 % z VZ,
e) štát 4 % z VZ.
Občan so zdravotným postihnutím podľa Zákona o službách zamestnanosti, čo platí aj pre zdrav poistenie je
a) občan uznaný za invalidného občana podľa zákona o sociálnom poistení
b) občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 % podľa zákona o sociálnom poistení
Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia (vojaci, policajti).

b) sa zdržiava v cudzine dlhšie...

b) sa zdržiava v cudzine dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a je zdravotne poistená v cudzine.
(3) Verejne zdravotne poistená je aj FO, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a
a) je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý má sídlo na území SR; to neplatí, ak je zamestnaná v SR u zamestnávateľa, ktorý požíva diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva,
b) vykonáva na území SR samostatnú zárobkovú činnosť,
c) je azylant,
d) je zahraničný študent na škole v SR na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná,
e) je maloletý cudzinec, ktorý sa zdržiava na území SR bez zákonného zástupcu alebo FO zodpovednej za jeho výchovu a poskytuje sa mu starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,
f) je cudzinec zaistený na území SR,
g) je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

Výška nemocenského pre SZČO:

A. od prvého dňa do tretieho dňa dočasnej PN 25 % denného vymeriavacieho základu
B. od štvrtého dňa dočasnej PN 55 % denného vymeriavacieho základu
Ošetrovné ako nemocenská dávka, platí presne to isté ako pri zamestnancovi, viď otázka č. 12
Vyrovnávacia dávka ako nemocenská dávka, SZČO na ňu nemá nárok, nárok má len zamestnankyňa.
Materské ako nemocenská dávka sa SZČO poskytuje, platí to isté ako pri zamestnancovi, viď otázka č. 12.

16. Osobný rozsah zdravotného poistenia
§ 3, 580/2004, zákon o zdravotnom poistení
(1) Poistenec na účely zákona o zdravotnom poistení je FO, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa zákona o zdravotnom poistení.
(2) Verejne zdravotne poistená je FO, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak
a) je zamestnaná
1. u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má sídlo jej zamestnávateľ,
2. v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy SR, ktorým je služobne vyslaná na plnenie úloh v cudzine na čas dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a je zdravotne poistená počas takého pobytu v cudzine na základe dohody so zamestnávateľom,

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúce obdobie na určenie VZ pre povinne nemocenksy a dôchodkovo poistenú SZČO je:
a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom SZČO platí poistné na nemocenské, dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity,
b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom SZČO platí poistné na nemocenské, dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity,

15. Postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v dávkových vzťahoch nemocenského poistenia (NP)
Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej
SZČO sú:
A. splnila podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania NP alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo v ochrannej lehote a
B. zaplatili poistné na NP najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie povinného nemocenského do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Podmienka zaplatenia poistného sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk.

C. ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky

C. ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom SZČO prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na nemocenskú dávku, ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie.
D. Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v ochrannej lehote, vznikne nárok na nemocenskú dávku, ak zaplatil poistné na NP za obdobie nemocenského poistenia najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie.
Podmienky nároku na nemocenské:
SZČO má nárok na nemocenské, ak bola pre chorobu alebo úraz uznaná za dočasne PN podľa Zákona o Liečebnom poriadku na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie Zákona o ochrane zdravia ľudí.
SZČO vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej PN. Nárok na nemocenské zaniká odo dňa nasledujúceho po skončení dočasnej PN alebo odo dňa uznania invalidity, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej PN. (podporné obdobie)
Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých má nárok na výplatu materského alebo sa mu vypláca rodičovský príspevok. To neplatí, ak SZČO poberá rodičovský príspevok, keď sa stará o dieťa a zároveň vykonáva aj zárobkovú činnosť alebo poberá dávku nemocenského poistenia okrem peňažnej pomoci v materstve
Nemocenské sa poskytuje za dni.

Vymeriavací základ zamestnávateľa

Vymeriavací základ zamestnávateľa, ak zákon neustanovuje inak, je VZ jeho zamestnanca. (15) Do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie sa zahŕňa aj odmena jeho zamestnanca za prácu, ktorú vykonáva na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie obmedzenie uvedené v odseku 14 neplatí.
Rozhodujúce obdobie na určenie VZ zamestnávateľa je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné.

14. Samostatne zárobkovo činná osoba ako subjekt poistných vzťahov
Zdravotné poistenie = otázka č. 17
Zákon o sociálnom poistení:
SZČO platí poistné na:
1. nemocenské poistenie, povinne je poistená
2. starobné poistenie, povinne poistená
3. invalidné poistenie, ak je povinne dôchodkovo poistená
4. do rezervného fondu solidarity, ak je povinne dôchodkovo poistená
Sadzba poistného sa určuje percentuálnou sadzbou z VZ.

Jednotlivé sadzby poistného:

nemocenské poistenie = 4,4 % z vymeriavacieho základu
povinne dôchodkovo poistenú SZČO nesporiteľa = 18% z VZ
povinne dôchodkovo poistenú SZČO sporiteľa = 9% z VZ
povinne dôchodkovo poistená SZČO na invalidné poistenie = 6% z VZ
povinne dôchodkovo poistená SZČO do rezervného fondu solidarity = 4,75% z VZ
VZ povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO je, ak zákon neustanovuje inak, polovica pomernej časti základu dane z príjmov FO dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Suma vymeriavacieho základu sa zníži o výšku príspevkov zaplatených samostatne zárobkovo činnou osobou na jej doplnkové dôchodkové poistenie najviac do výšky 3 % jednej dvanástiny jej základu dane.
VZ povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania je v období od 1. júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna kalendárneho roka.

4. na úrazové poistenie...

4. na úrazové poistenie
5. na garančné poistenie, ten, ktorý je povinne garančne poistený
6. poistenie v nezamestnanosti
7. do rezervného fondu solidarity
Sadzba poistného sa určuje percentuálnou sadzbou z VZ.
Jednotlivé sadzby poistbného:
A. nemocenské poistenie = 1,4 % z vymeriavacieho základu
B. na starobné poistenie za zamnestnanca nesporiteľa = 14% z VZ
C. na starobné poistenie za zamestnanca sporiteľa = 5% z VZ
D. na invalidné poistenie = 3% z VZ
E. na úrazové poistenie = od 0,3% - 2,1% podľa zaradenia do nebezpečnostnej triedy
Nebezpečnostná trieda (10 tried, rozdiel vždy 0,2%) sa určuje v závislosti od bezpečnostného rizika jednotlivých skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností. Hodnotenie sa určuje aj podľa počtu pracovných, smrteľných pracovných úrazov, chorôb z povolania, rizikových činností. Zaradenie zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy určí Sociálna poisťovňa podľa prevažujúcej skupiny ekonomických činností vykonávaných zamestnávateľom (podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, ktorú vykonáva pre zamestnávateľa najväčší počet zamestnancov). Zaradenie skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností do nebezpečnostných tried ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov.
F. Na garančné poistenie = 0,25% z VZ
G. na poistenie v nezamestnanosti = 1% z VZ
H. do rezervného fondu solidarity = 4,75% z VZ

Ak poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva

Ak poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, má nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak:
1. jej trvala ochranná lehota ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu alebo
2. ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu poberala nemocenské alebo ošetrovné.
Poskytovanie materského
Materské sa poskytuje za dni, za to isté obdobie len raz a len jednému poitencovi vo výške 55% denného vymeriavacieho základu.

13. Postavenie zamestnávateľa v poistných vzťahoch
Zdravotné poistenie = otázka č. 17
Sociálne poistenie:
Zamestnávateľ platí poistné na:
1. nemocenské poistenie
2. starobné poistenie
3. invalidné poistenie
a. poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
b. za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok alebo ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Vznik nároku:

- od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa stará alebo ak je osamelá zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku.
- podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
- ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, alebo do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.
- Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku vyššie, má nárok na materské do konca 22. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, alebo do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.
- Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.
- poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa alebo 37. týždňa
- obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Iný poistenec

Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 22 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z týchto detí sa stará, a iný poistenec, ktorý je osamelý a ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, majú nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.
Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je:
1. otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
2. otec dieťaťa alebo manžel matky dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
3. otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí 14 týždňov od vzniku nároku na materské, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
4. manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
5. FO, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Poskytovanie VD:

VD sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak zamestnankyňa bola preradená na inú prácu alebo sa preradenie skončilo počas kalendárneho mesiaca.
Počas tehotenstva sa VD poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.
Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom určeným a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.
Mesačný VZ na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30, 4167-násobok denného VZ. Mesačný VZ sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.
Materské
Podmienky nároku na materské:
Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní a poistenkyňa nevykonáva zárobkovú činnosť z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa. Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.

Podmienky nároku na VD:

1. Zamestnankyňa má nárok na VD, ak je počas tehotenstva preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitých predpisov zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem alebo náhradu príjmu ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
2. Zamestnankyňa má nárok na VD, ak počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode je preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
3. Podľa zákona soc poistení sa za preradenie na inú prácu v tehotenstve a materstve považuje, aj keď nedochádza k zmene druhu práce:
a. zníženie normovaného výkonu práce, s výnimkou kratšieho pracovného času,
b. oslobodenie od vykonávania niektorých pracovných činností, s výnimkou oslobodenia tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode od vykonávania uvedených pracovných činností v kratšom pracovnom čase,
c. preradenie na iné pracovisko alebo pracovné miesto,
d. oslobodenie od vykonávania nočnej práce

Vznik a zánik nároku na ošetrovné:

1. Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby ošetrovania FO alebo dieťaťa a zaniká dňom skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti, najneskôr uplynutím desiateho dňa.
2. Ošetrovné patrí v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi.
Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného za dni, počas ktorých:
1. sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej PN,
2. má nárok na výplatu nemocenského alebo materského,
3. sa mu vypláca rodičovský príspevok; to neplatí, ak sa zamestnancovi, povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vypláca rodičovský príspevok popri zárobkovej činnosti.
Od 11. dňa potreby ošetrovania vyššie uvedených osôb sa zamestnancovi aj SZČO prerušuje povinná dôchodkové a nemocenské poistenie. Skončením potreby ošetrovania sa obnovuje.
Vyrovnávacia dávka

Pravdepodobný denný vymeriavací základ

Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok je jedna tridsatina VZ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku. Pravdepodobný denný VZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného VZ, ak:
1. poistenec nemal v rozhodujúcom období 2 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie alebo
2. poistencovi vznikol nárok na nemocenskú dávku v deň vzniku nemocenského poistenia.
Ošetrovné
Podmienky nároku na ošetrovné
Poistenec má nárok na ošetrovné, ak:
1. ošetruje choré dieťa, manžela, manželku, rodiča alebo rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou FO, alebo

2. sa stará o dieťa do desiatich rokov veku

2. sa stará o dieťa do desiatich rokov veku, ak
a. dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo
b. predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie alebo
c. FO, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo v súvislosti s pôrodom bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
d. nie je tu podmienka spoločnej domácnosti s chorým alebo dieťaťom.
Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je:
1. vlastné alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky),
2. dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
Ošetrovné sa poskytuje za dni.
Výška ošetrovného je 55 % DVZ.

Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote

Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, RO na zistenie denného VZ sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.
RO na zistenie denného VZ na určenie výšky materského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.
Z RO na zistenie denného VZ sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie. (obdobie poskytovania materského, rodičovského príspevku (ak súčasne nevykonáva zárobkovú činnosť), ošetrovného, obdobie vojenskej a civilnej služby)
Denný VZ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie (VZ z ktorého bolo skutočne zaplatené poistné) v RO a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúce obdobie (RO) na zistenie denného vymeriavacieho základu (VZ) je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, potreba ošetrovania FO alebo potreba starostlivosti o dieťa, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské (ďalej to volám soc udalosť).
Ak poistencovi vzniklo nemocenské poistenie:
5. v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla soc udalosť RO na zistenie denného VZ je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca tohto kalendárneho roka,
6. v kalendárnom roku, v ktorom vznikla sociálna udalosť RO na zistenie denného VZ je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla soc udalosť,
7. v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla soc udalosť RO na zistenie denného VZ je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla soicálna udalosť.

Poistenkyni, ktorá je dočasne PN ...

Poistenkyni, ktorá je dočasne PN v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.
Nemocenské sa poskytuje za dni.
Výška nemocenského
F. 55 % DVZ (podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia)
G. ak dočasná PN vznikla v ochrannej lehote alebo NP zaniklo v období dočasnej PN je:
a. v období od prvého dňa do tretieho dňa dočasnej PN 25 % DVZ
b. od štvrtého dňa dočasnej PN 55 % DVZ
Vymeriavacie základy na výpočet dávok
Nemocenké dávky:
Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernejmesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom. Ustanovuje sa opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie v Zbierke najneskôr do 30. 4. kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku.

Povinne dôchodkovo poistená SZČO

Povinne dôchodkovo poistená SZČO a dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba nie sú povinné platiť poistenie do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého nie sú povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie.
Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na nemocenské, dôchodkové, garančné, na poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

POZOR, v tejto otázke pri sadzbách sú uvedené výnimky, ktoré platia pre poistenca, nie len pre zamestnanca, je to označené boldom.

2. Postavenie zamestnanca v dávkových vzťahoch nemocenského poistenia

Nemocenské:
Podmienky nároku na nemocenské:
Zc má nárok na nemocenské, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne PN podľa Zákona o Liečebnom poriadku na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie podľa zákona o ochrane zdravia ľudí.
Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej PN. Od prvého do desiateho dňa sa mu poskytuje náhrada príjmu pri dočasnej PN zamestnanca, za prvé tri dni 25% DVZ, od štvrtého do desiateho dňa 55% DVZ.
Nárok na nemocenské zaniká odo dňa nasledujúceho po skončení dočasnej PN alebo odo dňa uznania invalidity, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej PN = podporné obdobie.
Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej PN, ak dočasná PN vznikla v ochrannej lehote.
Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej PN, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia.

3. od prvého dňa potreby ošetrovania ...

3. od prvého dňa potreby ošetrovania FO alebo starostlivosti o dieťa najdlhšie do desiateho dňa, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti trvá v tomto období,
4. v období, počas ktorého vykonávajú základnú, náhradnú alebo zdokonaľovaciu službu v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách a civilnú službu.
Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistné na dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti ani v období počas ktorého je uznaný za dočasne PN alebo má nariadené karanténne opatrenie, ak sa zamestnancovi počas týchto období neposkytuje plat alebo služobný príjem a v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné.
Povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské, na dôchodkové poistenie ani v období, počas ktorého je uznaná za dočasne PN alebo má nariadené karanténne opatrenie.

7. VZ FO vo výkone väzby,

7. VZ FO vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác, je pracovná odmena
8. VZ pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti je odmena pestúna.
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca je kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné na nemocenské, dôchodkové a v nezamestnanosti.

Vylúčenie poivnnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom (toto je rozpísané pre všetkých poistencov):
Zamestnanec, povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti:
1. v období poskytovania materského
2. v obdobím poskytovania rodičovský príspevok ak nevykonávajú zárobkovú činnosť,

3. náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie,

3. náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, za sviatok, pri prekážkach v práci, plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru.
4. do VZ zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť, za služobnú pohotovosť, za pohotovosť, príplatok za pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na DDP do výšky 3 % hrubých ročných príjmov zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny v oblasti priemyselných práv, odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, odmeny pri odchode do starobného dôchodku a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení, plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného, služobného, štátnozamestnaneckého pomeru a náhrada príjmu pri dočasnej PN zamestnanca.
5. VZ člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu, je príjem zo závislej činnosti
6. VZ doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia je štipendium.

11. Postavenie zamestnanca v poistných vzťahoch

Kto je zamestnanec = otázka číslo 10
Poistné na zdravotné poistenie je v otázke č. 17
Poistenie podľa zákona o sociálnom poistení:
Platí poistné na:
1. nemocenské poistenie
2. starobné poistenie
3. invalidné poistenie
a. poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%
b. poistné na IP neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, po splnení nároku na starobný dôchodok
c. poistné na IP neplatí poistenec, ktorému bol priznaný predčasný strarobný dôchodoka
4. poistné na poistenie v nezamestnanosti
Suma na jednotlivé poistenia sa vypočítava percentuálnou sadzbou a zaokrúhľuje sa na celé koruny nahor (to platí pre všetkých).

Sadzby na jednotlivé poistenia:

A. nemocenské poistenie = 1,4 % z vymeriavacieho základu
B. na starobné poistenie ak nie je sporiteľ = 4% z VZ
C. na starobné poistenie ak je sporiteľ = 4% z VZ
Sadzba poistného na starobné poistenie sa pre poistenca znižuje o 0,5% za každé nezaopatrené dieťa, o ktoré sa stará rodič alebo osvojiteľ. Ak sa súčasne starajú obaja rodičia alebo osvojitelia sadzba sa znižuje iba jednému.
D. na invalidné poistenie = 3% z VZ
E. na poistenie v nezamestnanosti = 1% z VZ
Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistenia je:
1. príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb a funkčný plat zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny, zamestnanca, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí a zahraničného spravodajcu SRO a STV, určený v slovenskej mene pred jeho rozdelením na slovenskú menu a cudziu menu,
2. príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia,

6. predsedu VÚC vyšší územný celok,

6. predsedu VÚC vyšší územný celok, pre starostu obce obec, pre starostu mestskej časti v BA alebo v KE mestská časť v BA alebo v KE a pre primátora mesta mesto,
7. poslanca VÚC vyšší územný celok, pre poslanca obecného zastupiteľstva obec, pre poslanca mestského zastupiteľstva mesto, pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti mestská časť,
8. doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia právnická osoba, v ktorej sa toto štúdium vykonáva,
9. fyzickú osobu, ktorá je pestúnom v zariadení PS, VÚC alebo obec, ktorý zriadil zariadenie PS,
10. FO vo výkone väzby a pre FO vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody.
Zamestnávateľ na účely úrazového poistenia je aj PO alebo FO, pre ktorú zamestnanec vykonáva prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

4. je spoločníkom VOS alebo komplementárom ....

4. je spoločníkom VOS alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,
5. vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
6. vykonáva činnosť obchodného zástupcu.
Poistenec je FO, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti. Na účely dôchodkového poistenia je aj FO, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia.
Zamestnávateľ (sídlo alebo organizačná zložka na území SR) podľa tohto zákona je pre:
1. FO v pracovnom pomere právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere,
2. FO v štátnozamestnaneckom pomere služobný úrad,
3. FO v služobnom pomere služobný úrad alebo služobný orgán, v ktorom fyzická osoba vykonáva štátnu službu,
4. člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu, družstvo,
5. ústavného činiteľa orgán, ktorý obstaráva veci ústavného činiteľa súvisiace s výkonom jeho mandátu alebo funkcie, pre verejného ochrancu práv Kancelária verejného ochrancu práv a pre poslanca Európskeho parlamentu Kancelária NRSR.

6. doktorand v dennej forme

6. doktorand v dennej forme doktorandského štúdia,
7. pestún v zariadení PS,
8. FO vo výkone väzby a FO vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác.
9. na účely úrazového poistenia je aj FO, ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (pozor nie pre všetky úrazové dávky)
Samostatne zárobkovo činná osoba je FO, ktorá:
1. vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie
2. má oprávnenie prevádzkovať živnosť,
3. má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti znalca a tlmočníka, ktorú vykonávajú podľa osobitného predpisu, v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov, a okrem činnosti FO v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, (daňový poradca)

g) spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným ....

g) spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditistu komanditnej spoločnosti spoločnosť a člena družstva družstvo,
h) doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia právnická osoba, v ktorej sa toto štúdium vykonáva,
i) pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti VÚC alebo obec, ktorá zriadila zariadenie pestúnskej starostlivosti,
j) FO vo výkone väzby a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody.
Na účely sociálneho poistenia:
Zamestnanec je:
1. FO v pracovnom, štátnozamestnaneckom alebo služobnom pomere,
2. člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu
3. ústavný činiteľ, verejný ochranca práv, a poslanec Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený na území SR
4. predseda VÚC, starosta obce, starosta mestskej časti v Bratislave a Košiciach, primátor mesta,
5. poslanec VÚC, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,

Zamestnávateľ je pre

a) FO v pracovnom pomere právnická osoba (sídlo alebo jej organizačná zložka je na území Slovenskej republiky) alebo FO (trvalý pobyt alebo povolenie na prechodný pobyt), ku ktorej je FO v pracovnom pomere,
b) FO v štátnozamestnaneckom pomere služobný úrad,
c) FO v služobnom pomere služobný úrad alebo služobný orgán, v ktorom FO vykonáva štátnu službu,
d) ústavného činiteľa orgán, ktorý obstaráva veci ústavného činiteľa súvisiace s výkonom jeho mandátu alebo funkcie, pre verejného ochrancu práv Kancelária verejného ochrancu práv a pre poslanca Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený za SR Kancelária NRSR,
e) predsedu vyššieho územného celku VÚC, pre starostu obce obec, pre starostu mestskej časti v BA mestská časť, pre starostu mestskej časti v KE mestská časť a pre primátora mesta mesto,
f) poslanca vyššieho územného celku VÚC, pre poslanca obecného zastupiteľstva obec, pre poslanca mestského zastupiteľstva mesto, pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v BA mestská časť a pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v KE mestská časť v KE,

Samostatne zárobkovo činná osoba je FO, ktorá

a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie,
b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť,
c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti znalca, tlmočníka a prekladateľa, ktorú vykonávajú podľa Zákona o znalcoch a tlmočníkoch v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov, a okrem činnosti FO v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (napríklad Zákon o daňových poradcoch)
d) je spoločníkom VOS alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,
e) je konateľom SRO,
f) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
g) vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť, ktorej výsledok je chránený podľa Autorského zákona
h) vykonáva činnosť obchodného zástupcu podľa ObchZ

Zamestnanec je:

a) FO v pracovnom, štátnozamestnaneckom, služobnom pomere,
b) ústavný činiteľ, verejný ochranca práv a poslanec Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený za SR,
c) predseda VÚC, starosta obce, starosta mestskej časti v Bratislave, v Košiciach a primátor mesta,
d) poslanec VÚC, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,
e) spoločník SRO, komanditista, a člen družstva, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti,
f) doktorand v dennej forme doktorandského štúdia,
g) pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti,
h) FO vo výkone väzby a FO vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, okrem FO vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác.

10. Vymedzenie pojmu „poistenec“ „zamestnanec“ „zamestnávateľ“ a „samostatne

Na účely zdravotného poistenia:
Poistenec na účely Zákona o zdravotnom poistení je FO, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa Zákona o zdravotnom poistení.
Platitelia poistného:
a) zamestnanec,
b) samostatne zárobkovo činná osoba,
c) zamestnávateľ,
d) štát.
Poistné je povinný platiť aj poistenec, ktorý nie je zamestnancom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou, ak má v rozhodujúcom období príjem zo závislej činnosti vyšší ako úhrn minimálnych miezd za každý mesiac rozhodujúceho obdobia.